OECD Multilingual Summaries

OECD Digital Economy Outlook 2015

Summary in Slovak

Výhľad OECD v oblasti digitálneho hospodárstva – rok 2015

Zhrnutie v slovenčine

Digitálne hospodárstvo v súčasnosti prestupuje nespočetnými oblasťami svetového hospodárstva a má dosah na také rôznorodé odvetvia, ako sú bankovníctvo, maloobchod, energetika, doprava, vzdelávanie, publikovanie, médiá alebo zdravie. Informačné a komunikačné technológie (IKT) menia spôsoby sociálnej interakcie a osobných vzťahov konvergenciou pevných, mobilných a vysielacích sietí a rastúcim prepojením zariadení a objektov, čím sa vytvára internet vecí.

Ako môžu krajiny OECD a partnerské hospodárstva maximalizovať potenciál digitálneho hospodárstva ako motora inovácií a inkluzívneho rastu? Ktoré aspekty vývoja digitálneho hospodárstva musia tvorcovia politík zohľadniť a aké vznikajúce problémy musia riešiť?

Plný potenciál digitálneho hospodárstva sa ešte musí využiť

Svetový obchod v súvislosti s vytváraním IKT, a najmä so službami IKT naďalej rastie. Náklady podnikov na výskum a vývoj a súčasný nárast patentov spojených s IKT poukazujú na kľúčovú úlohu, ktorú v rámci inovácií zohráva odvetvie IKT. Rozširujú sa trhy so širokopásmovým prístupom, pričom narastá počet používateľov, ktorí si predplácajú bezdrôtový širokopásmový prístup – v oblasti OECD tento počet dosahuje takmer 1 miliardu predplatiteľov – , pričom úmerne klesá používanie pevných telefónnych liniek. Výkon komunikačných sietí sa zlepšuje zavedením optického vlákna a 4G, pričom ceny, najmä za mobilné služby, klesajú.

• Existuje značný potenciál na rozšírenie pokrytia a zlepšenie kvality pevnej a mobilnej širokopásmovej infraštruktúry. Nová metodológia OECD na meranie inzerovanej rýchlosti pevného širokopásmového pripojenia uľahčí možnosti vlád udržať pokrok smerom k internetu vecí.
• S rastúcimi nárokmi na siete a na viac zdrojov frekvenčného spektra pre mobilnú komunikáciu bude potrebné plne využiť komplementárnosť pevných a mobilných sietí. Pevná infraštruktúra je zásadná pre odťaženie a spätné uzly bezdrôtovej prevádzky, ako aj na to, aby sa umožnilo lepšie využitie dostupného spektra. Tvorcovia politiky testujú inovačné licenčné schémy na zvýšenie účinnosti využitia spektra.
• Potenciál na zvýšené preberanie a využívanie IKT a internetu podnikmi s cieľom podpory rastu a inovácií je obrovský naprieč všetkými odvetviami. Hoci väčšina spoločností v krajinách OECD má širokopásmové pripojenie – v roku 2014 to bolo 95 % všetkých podnikov s viac ako 10 zamestnancami –, len málo z nich využíva softvér pre plánovanie zdrojov podniku (31 %), služby cloud computing (22 %) alebo prijíma elektronické objednávky (21 %). Rozdiely medzi krajinami a medzi malými a veľkými spoločnosťami sú stále výrazné.
• Nové obchodné modely založené na metódach spoločného vytvárania, ako napr. platformy kolektívneho financovania a nové platformy „hospodárstva spoločného využívania zdrojov“ predstavujú výzvu pre existujúcu reguláciu zažitých trhov a vyžadujú si vyvážené politické reakcie, ktoré umožnia inovácie a budú chrániť verejný záujem.
• Pre jednotlivcov je tiež príznačný priestor pre ďalšie rozvíjanie. Spotrebitelia realizujú elektronický obchod v malom meradle, pričom až 90 % objemu elektronického obchodu predstavujú medzipodnikové transakcie. Napriek širokému rozptýleniu sa intenzita využívania internetu naďalej obmieňa, najmä pri činnostiach spojených s vyššou úrovňou vzdelania, ako napr. elektronická správa vecí verejných, elektronický obchod a elektronické bankovníctvo.

Podpora hospodárskeho a sociálneho rastu národnými digitálnymi agendami

Vlády v krajinách OECD si stále viac uvedomujú potrebu strategického rozvoja digitálneho hospodárstva, aby sa jeho výhody rozšírili a aby sa mohlo reagovať na kľúčové problémy, ako sú znižovanie nezamestnanosti a nerovností a zníženie chudoby. Dnešné národné digitálne stratégie zahŕňajú oblasti od zakladania podnikov a rastu produktivity cez verejnú správu, zamestnanosť a vzdelávanie, zdravie a starnutie obyvateľstva po životné prostredie a rozvoj. Celkovo si vlády stále viac uvedomujú, že vytváranie politiky v oblasti internetu závisí od súboru koherentných politík so zahrnutím celej verejnej správy:

• Infraštruktúra – ktorá poskytuje financovanie pre nové obchodné modely, elektronický obchod a nové vedecké a sociálne siete spoločného vytvárania – musí mať vysokú kvalitu, byť prístupná pre všetkých a dostupná za konkurencieschopné ceny.
• Pri hospodárskej súťaži v digitálnom hospodárstve, ktorá čelí výzve niekoľkých významných výrazných zmien vrátane technickej konvergencie a integrácie obchodných modelov medzi poskytovateľmi telekomunikačných služieb a novými aktérmi na trhu s internetom, musia vlády takisto vyvinúť úsilie na ochranu hospodárskej súťaže, znížiť umelé prekážky vstupu na trh a posilniť regulačnú spojitosť. Konsolidácia trhov s mobilnými službami nesmie znižovať inovácie ani konkurenčnú schopnosť ostatných aktérov.
• Je zásadné, aby sa podporovala vyššia akceptácia IKT, najmä vo verejnej správe a v podnikoch vrátane MSP.
• Musí sa zaistiť dôvera v spoľahlivosť a bezpečnosť sietí on‑line, služieb a aplikácií a používatelia musia mať istotu, že ich súkromie a spotrebiteľské práva sú chránené. OECD vyzvala čelných predstaviteľov a tvorcov rozhodnutí, aby digitálnu bezpečnosť a riadenie rizík v oblasti súkromia začlenili do svojich širších rámcov riadenia hospodárskych a sociálnych rizík a neriešili tieto záležitosti ako osobitné technické a právne problémy. Stratégie kybernetickej bezpečnosti by sa mali doplniť národnými stratégiami na ochranu súkromia, aby sa záležitosti v oblasti súkromia mohli riešiť koordinovaným a celostným spôsobom, pričom by sa mali určiť obmedzenia, ktoré je spoločnosť v kolektívnom verejnom záujme ochotná akceptovať.
• Vzdelávaním, odbornou prípravou a rekvalifikáciou v súvislosti s IKT sa musia ľuďom poskytnúť primerané schopnosti na využívanie IKT, ako aj na riadenie rizík ich sociálnych a hospodárskych činností vykonávaných on‑line, aby sa docielila podpora podnikania, zamestnanosti a digitálnej integrácie.
• Rozoznanie potenciálnych rušivých efektov digitálnych činností je zásadné. Vlády budú musieť uľahčiť prechod pracovníkov k novým typom digitálnych pracovných miest.

Elektronická správa vecí verejných: politická priorita nadchádzajúcich rokov

Internetové spoločenstvo pripravuje návrh na prenesenie dohľadu nad technickými zdrojmi internetu z vlády Spojených štátov na globálne mnohostranné spoločenstvo. V septembri 2015 uvedie OSN rozvojový program na obdobie po roku 2015, kde sa stanovujú udržateľné rozvojové ciele, do ktorých je možné zahrnúť zvýšenie prístupu k IKT a k internetu s cieľom vytvoriť inkluzívne a globálne digitálne hospodárstvo. V decembri 2015 sa bude obnovovať mandát mnohostranného fóra o riadení internetu.

Základom týchto iniciatív je zásadná potreba udržať otvorenosť internetu. Koncepcia internetu ako otvorenej platformy, kde môžu podniky, občania a vlády úspešne inovovať a vytvárať aplikácie a služby, umožnila v digitálnom hospodárstve viacero inovácií. V posledných rokoch však vznikli obavy, že na hospodárske a sociálne výhody, ktoré priniesla otvorená a decentralizovaná štruktúra internetu a voľný cezhraničný tok údajov, môžu mať priamy alebo nepriamy dosah problémy, ako je územné smerovanie, požiadavky na miestny obsah alebo na ukladanie údajov, neutralita siete, univerzálne prijatie viacjazyčných názvov domén a vytváranie alternatívnych sietí.

O výhodách a rizikách otvoreného internetu budú diskutovať ministri a iné zainteresované strany na vysokej úrovni na nadchádzajúcom stretnutí Rady OECD na úrovni ministrov v roku 2016, pričom sa do diskusie zahrnú aj ďalšie kľúčové problémy týkajúce sa globálneho prepojenia, internetu vecí, iniciatív na strane dopytu na účely podpory inovácií a dôvery v digitálne hospodárstvo, ako aj spôsoby podpory vytvárania pracovných miest a rozvoja schopností potrebných na maximalizovanie výhod digitálneho hospodárstva.