OECD Multilingual Summaries

How's Life? 2017

Measuring Well-being

Summary in Slovak

Ako sa žije? 2017

Meranie kvality života

Zhrnutie v slovenčine

Ako sa žije v roku 2017?

Čo prispieva k dobrému životu? Hoci bohatstvo ľudských životných skúseností nemožno vystihnúť obyčajnými číslami, je dôležité, aby sa v štatistikách ovplyvňujúcich verejnú politiku odzrkadľovali materiálne životné podmienky ľudí, ako aj kvalita ich života. Musia odzrkadľovať spôsob, akým sa život časom mení, ako sa líšia životy rôznych skupín obyvateľstva, a to, či sa súčasná kvalita života dosahuje za cenu vyčerpania zdrojov pre budúcnosť. Cieľom štvrtého vydania publikácie Ako sa žije? je splniť túto potrebu a poskytnúť obraz kvality života obyvateľov krajín OECD a partnerských krajín.

Život je v určitých ohľadoch lepší, ale kvalita života v niekoľkých aspektoch zaostáva

Finančná kríza mala hlboký a dlhotrvajúci vplyv na životy ľudí, a najmä na ich zamestnanie. Pri pohľade na zmenu kvality života od roku 2005 z kapitoly 1 vyplýva, že ľudia sa v určitých ohľadoch majú lepšie, pokrok od krízy však bol pomalý a kvalita života v niekoľkých aspektoch zaostáva. Od roku 2005 sa v súhrne príjmy domácností zvýšili o 7 % a priemerné ročné príjmy o 8 %, stále však ide zhruba o polovičnú rýchlosť rastu v porovnaní s obdobím medzi rokmi 1995 a 2005. Podiel ľudí, ktorí nemajú prístup k základným hygienickým zariadeniam (ktorý je vo väčšine krajín OECD už teraz nízky), sa znížil o trochu viac ako o jednu tretinu a viac ľudí tvrdí, že sa cítia bezpečne, keď sa prechádzajú v noci sami. A hoci sa priemerná stredná dĺžka života v krajinách OECD v roku 2015 zastavila, celkovo sa zvýšila takmer o dva roky.

Napriek týmto úspechom iné stránky kvality života nedokázali udržať krok so zmenami. Približne v polovici všetkých krajín OECD je dlhodobá nezamestnanosť stále vyššia než v roku 2005 a neistota na trhu práce je asi o tretiny vyššia než pri prvom meraní v roku 2007. V porovnaní s rokmi pred krízou sa znížila účasť voličov na voľbách, mierne sa znížila priemerná spokojnosť so životom v krajinách OECD a o tri percentuálne body klesol podiel ľudí, ktorí cítia podporu priateľov a rodiny. Obraz zostáva nejasný, pokiaľ ide o zdroje, ktoré v priebehu času udržiavajú kvalitu života. Aj v tomto prípade sa pokrok pri niektorých ukazovateľoch (napr. pokles emisií skleníkových plynov, zníženie počtu fajčiarov, väčšie investície do výskumu a vývoja a vyššie vyprodukované hospodárske aktíva) vyrovnáva zhoršením podmienok iných ukazovateľov (napr. čoraz väčšia zadlženosť domácností vo väčšine krajín, klesajúce čisté finančné aktíva verejnej správy, nárast obezity a pokles dôvery voči vládam).

Veľa tvárí nerovnosti

Nerovnosti sa môžu dotýkať každej stránky životov ľudí. V kapitole 2 sa na nerovnosti v kvalite života hľadí niekoľkými odlišnými optikami: od rozdielov v distribúcii medzi hornou a dolnou skupinou až po rozdiely v kvalite života podľa rodu, veku a vzdelania. Vyplýva z nej, že hoci niektoré spoločenstvá dosahujú väčšej rovnosti než iné, vo všetkých krajinách OECD existujú oblasti veľkej aj malej nerovnosti. Nerovnosti takisto pôsobia spoločne, čím znásobujú znevýhodnenie. Napríklad je dvakrát pravdepodobnejšie, že osoby, ktoré patria do príjmovej skupiny horných 20 %, budú vykazovať vysokú spokojnosť so životom, ako osoby v dolných 20 %. A ľudia s vysokou spokojnosťou so životom štyrikrát častejšie vykazujú dobrý zdravotný stav v porovnaní s osobami s nízkou spokojnosťou. Veľa ľuďom v krajinách OECD chýba majetková rezerva, ktorú potrebujú na ochranu pred náhlym poklesom príjmov. Ak by sa museli vzdať troch mesiacov svojho príjmu, vyše tretina ľudí by upadla do chudoby, čo vyplýva z dôkazov z 25 krajín OECD.

Migranti čelia početným útokom na svoju kvalitu života

V priemere 13 % obyvateľstva v krajinách OECD sa narodilo v zahraničí. Migranti sú rozmanitou skupinou, a to aj medzi krajinami OECD, aj v ich rámci: od vysokokvalifikovaných odborníkov, ktorí hľadajú nové príležitosti po ľudí utekajúcich pred vojnou a núdzou. V kapitole 3 sa uvádza, že život v ich nových domovoch môže prinášať veľa problémov pre kvalitu života migrantov. Medián príjmu migrantov je o 25 % nižší než medián príjmu domáceho obyvateľstva a medián čistého bohatstva je o 50 % nižší. Hoci vyhliadky migrantov na pracovné miesto sú podobné vyhliadkam ľudí narodených v danej krajine, je vyššia pravdepodobnosť, že budú pracovať nad rámec sociálne prípustného pracovného času, že budú zamestnaní v nízko platených zamestnaniach a že budú vystavení rizikovým alebo škodlivým pracovným podmienkam. V niekoľkých prípadoch migranti ani nemôžu čo najlepšie využiť zručnosti, s ktorými prichádzajú: takmer 30 % migrantov s vysokoškolským diplomom je príliš kvalifikovaných pre svoju prácu v porovnaní s 20 % domáceho obyvateľstva. Popri horších pracovných podmienkach sú migranti vystavení aj horším životným podmienkam: štvrtina migrantov uvádza, že v oblasti, kde žijú, sú vystavení znečisteniu ovzdušia a znečisteniu hlukom, v porovnaní s pätinou ich spoluobčanov narodených v danej krajine; a 41 % migrantov žije v nevyhovujúcich alebo preplnených bytových priestoroch v porovnaní s 27 % domáceho obyvateľstva. Migranti takisto vo väčšine posudzovaných krajín OECD uvádzajú horší zdravotný stav, menšiu sociálnu podporu a nižšiu subjektívnu kvalitu života než domáce obyvateľstvo. Pokiaľ však ide o meranie kvality života migrantov, treba ešte vykonať veľa práce, najmä preto, lebo pri prieskumoch domácností je často náročné dosiahnuť na najzraniteľnejšie skupiny.

Priepasť medzi verejnými inštitúciami a ľuďmi, ktorým slúžia

Plynulý pokles účasti voličov na voľbách v krajinách OECD je problémom už veľa rokov. V kapitole 4 sa uvádzajú ďalšie rozdiely, ktorými sa ľudia cítia odlúčení od verejných inštitúcií, ktoré im slúžia. Vyše polovica obyvateľov krajín OECD sa domnieva, že v ich vláde je rozšírená korupcia. Dôvera voči verejným inštitúciám od roku 2005 klesla a iba 33 % ľudí má pocit, že môžu ovplyvniť činnosť svojej vlády. Vzdialenosť sa zväčšuje v prípade osôb, ktoré majú najmenšie zastúpenie vo verejnom živote: ľudia bez vyššieho sekundárneho vzdelania menej často pociťujú, že môžu ovplyvniť politické rozhodnutia, než osoby s terciárnym vzdelaním. Volebná účasť nahlásená samotnými osobami v príjmovej skupine dolných 20 % je o 13 percentuálnych bodov nižšia v porovnaní s osobami v skupine horných 20 %. Európania sú vo všeobecnosti spokojní s priebehom volieb, ale oveľa menej sú spokojní s politickými opatreniami na zmenšenie nerovností. Spokojnosť so službami verejného vzdelávania a zdravotníctva sa medzi krajinami značne líšia, býva však vyššia v prípade ľudí, ktorí tieto služby v nedávnom čase využili. Z toho vyplýva, že pokiaľ ide o formovanie pohľadu ľudí, záleží na ich skúsenostiach.