OECD Multilingual Summaries

Entrepreneurship at a Glance 2017

Summary in Slovak

Prehľad o podnikaní 2017

Zhrnutie v slovenčine

Počty založených nových podnikov sa vo väčšine krajín OECD, pre ktoré sú k dispozícii údaje, stále zlepšujú a v mnohých krajinách prevyšujú maximá spred krízy, čo znamená, že akýkoľvek dlhodobý pokles počtu podnikov môže poľavovať.

Zlepšenia trendov v oblasti konkurzov posilňujú náznaky zlepšenia podnikateľského prostredia. Koncom roku 2016 sa počet konkurzov vo väčšine krajín vrátil na úroveň spred krízy, či klesol pod túto úroveň. A dokonca aj v krajinách, v ktorých počet konkurzov ostal na vyššej úrovni než v roku 2007, konkrétne na Islande, v Taliansku a Španielsku, začínajú trendy zo začiatku roku 2017 ukazovať na zlepšenia.

Služby predstavujú významnú hybnú silu tvorby podnikov

Vo všetkých krajinách OECD rýchlosť zakladania podnikov v oblasti služieb predstihla rýchlosť zakladania priemyselných podnikov a podniky v oblasti služieb v roku 2014 prispeli približne dvomi tretinami všetkých pracovných miest vytvorených novými podnikmi. Vo väčšine ekonomík však nové priemyselné podniky prispeli menej než 15 % k vytvoreniu pracovných miest. Okrem toho sa v období medzi rokmi 2008 až 2014 znížila zamestnanosť v spracovateľskom priemysle vo všetkých krajinách OECD okrem dvoch krajín: Luxemburska a Nemecka.

Miera zamestnanosti sa takisto v mnohých krajinách zlepšila a vo väčšine boli hlavnou hybnou silou rastu MSP, mladé aj staré. V spracovateľskom priemysle rast zamestnanosti vo veľkých podnikoch v eurozóne, ktoré kríza postihla menej než MSP, naďalej prekonával rast v MSP. V Spojených štátoch došlo k opačnému javu, keď veľké podniky sektoru služieb poháňali rast zamestnanosti po kríze.

Rozdiely v produktivite medzi väčšími a menšími podnikmi sa v krajinách a sektoroch značne líši. Vo všeobecnosti sú však rozdiely v produktivite oveľa menšie v sektore služieb než v spracovateľskom priemysle. Za normálnych okolností platí, že čím väčší rozdiel v produktivite, tým väčší je rozdiel v odmeňovaní – v Nemecku napríklad veľké podniky vyplatili mzdové prirážky o vyše 50 % viac ako stredné podniky a o vyše dvojnásobok viac ako v menších podnikoch a mikropodnikoch – takže rast činností v sektore služieb môže pomôcť znížiť veľkosť rozdelenia mzdových výnosov celého hospodárstva.

Podnikavejší sektor služieb by mohol pomôcť naďalej znižovať rodové rozdiely, keďže ženy sa neúmerne zapájajú do začínajúcich podnikov v sektore služieb. Za posledných desať rokov sa rozdiel v miere samostatnej zárobkovej činnosti medzi mužmi a ženami uzavrel takmer vo všetkých krajinách. Stále však ostávajú značné rodové rozdiely: v krajinách OECD je jedna z desiatich zamestnaných žien samostatne zárobkovo činná, čo je takmer polovičná miera v porovnaní so samostatne zárobkovo činnými mužmi (17 %).

V mnohých krajinách sa zvyšujú mzdové rozdiely v spracovateľskom priemysle

V mnohých krajinách zaostával po kríze rast produktivity práce v MSP v rámci spracovateľského priemyslu za veľkými podnikmi, čím sa zvyšovali existujúce rozdiely v produktivite, a to najmä v Belgicku, Českej republike, Nemecku, Lotyšsku a Slovenskej republike. Mzdové rozdiely medzi väčšími a menšími spracovateľskými podnikmi sa zas v rokoch 2008 až 2014 zväčšili vo všetkých východoeurópskych krajinách OECD (s výnimkou Poľska), v Pobaltí, Nórsku a Spojenom kráľovstve.

Digitálne nástroje poskytli mikropodnikateľom nové cesty a odomkli im nové trhy

Rozvoj cenovo dostupných digitálnych nástrojov a platforiem otvoril nové príležitosti pre mikropodniky, aby mohli začať využívať zahraničné trhy spôsobom, ktorý bol dovtedy nepredstaviteľný.

Z nových údajov z „Prieskumu budúcnosti podnikov“, spoločného mesačného prieskumu MSP s digitálnou prítomnosťou usporiadaného Facebookom, OECD a Svetovou bankou, vyplýva, že ešte aj samostatní podnikatelia (t. j. samostatne zárobkovo činní podnikatelia bez zamestnancov) môžu vykonávať vývoz ako hlavnú činnosť svojho podnikania prostredníctvom kapitalizácie digitálnych nástrojov, a to aj napriek ich malej veľkosti. Dve z troch vývozných spoločností odpovedali, že vyše polovica ich medzinárodných tržieb závisí od internetových nástrojov, a takmer polovica (45 %) uviedla, že na internetové nástroje bolo odkázaných vyše 75 % ich medzinárodných tržieb.

V najnovších údajoch z „Prieskumu budúcnosti podnikania“ sa takisto potvrdzujú predchádzajúce zistenia, že podniky, ktoré obchodujú na medzinárodnej úrovni, viac dôverujú súčasnému stavu a budúcim vyhliadkam svojich podnikov a takisto je pri nich pravdepodobnejšia pozitívna perspektíva, že budú vytvárať pracovné miesta. To platí aj o samostatných podnikateľoch, ktorí obchodujú. Okrem toho sa v prieskume odhalilo aj to, že veľké podniky vo všeobecnosti pozitívnejšie hodnotia stav ich podnikania než menšie spoločnosti. Táto skutočnosť odzrkadľuje závažné problémy, ktorým čelia mikropodniky pri riadení a rozširovaní svojho podnikania, ako je dodržiavanie právnych predpisov, zabezpečovanie financovania, nábor a udržiavanie kvalifikovaných zamestnancov a hľadanie obchodných partnerov.

Objavenie sa tzv. gig workers (príležitostní pracovníci)

Všeobecným trendom vo väčšine krajín je nárast počtu samostatne zárobkovo činných osôb pracujúcich iba na kratší pracovný čas. Samostatná zárobková činnosť na kratší pracovný čas sa v poslednom desaťročí značne rozšírila, čo čiastočne odzrkadľuje nové príležitosti, ktoré predstavuje objavenie sa tzv. gig economy, t. j. rozširujúci sa fenomén flexibilného usporiadania zamestnania, ktoré dopĺňa alebo nahrádza miesta na plný pracovný čas. Kým príležitostné práce (gigs) nie sú samy osebe ničím novým (napríklad zábavný priemysel od nich vždy závisel), dnes ich ponúka a požaduje väčšia a rozmanitejšia skupina ľudí a pokrývajú širší okruh služieb než kedykoľvek predtým.

Vznik tzv. gig workers (príležitostných pracovníkov pracujúcich na dohodu) vyvoláva nové otázky o primeranosti miery alebo úrovní samostatnej zárobkovej činnosti ako náhrady za rozsah podnikania, pretože vzťah medzi gig economy a podnikateľskou činnosťou nie je vôbec zrejmý. Účastníci tohto typu ekonomiky môžu byť drobní podnikatelia, ale veľa pracovníkov (gig workers) poskytuje svoje služby za podmienok, ktoré nesú výraznú podobnosť s bežným zamestnaním, konkrétne neprítomnosť podnikateľského rizika. Zároveň flexibilita, ktorú príležitostná práca (gigs) ponúka, je často v rozpore s tradičným zamestnaneckým pomerom a začínajúcich podnikateľov môže povzbudiť, aby realizovali svoje nápady na začínajúce podniky, pričom stále dokážu kryť svoje životné náklady.

Existujú teda problémy s oceňovaním pri posudzovaní príspevku príležitostných pracovníkov (gig workers) k podnikaniu, pričom určité dôkazy svedčia o tom, že príležitostná ekonomika (gig economy) môže niekedy znížiť podnikateľskú činnosť, a to najmä vtedy, keď jej platformy pôsobia ako náhrada za málo kvalitné podnikanie, a nie ako doplnok k vysoko kvalitnému podnikaniu.

Riešenie týchto problémov s oceňovaním a preskúmanie prístupov na zvýšenie dostupnosti údajov v tejto oblasti doplnia záväzok tejto publikácie poskytnúť lepšie údaje pre meranie podnikania. Ďalšie prebiehajúce snahy v tejto súvislosti zahŕňajú profilovanie nových podnikov na základe ich vlastníctva a obchodného stavu a začlenenie do globálnych hodnotových reťazcov, prípravu kvalitnejších údajov o rodových otázkach a takisto všeobecnejšie údajov týkajúcich sa poukázania na štatistické nástrahy a varovania pri používaní podnikateľských údajov.